História

Po zániku Veľkej Moravy bolo územie Požitavia počas 10. – 11. storočia postupne včleňované do Uhorska. Uhorský kráľ Štefan I. riadil štát pomocou kominátov, t.j. župných hradov na základe bývalých slovanských hradísk. Za vlády kráľa Bela IV. V rokoch 1241-1270 rozvoj obce v regióne narušil vpád Tatárov z Uhorska. Počas ich rabovania bola úplne zničená susedná obec Lúčnica nad Žitavou, Vráble a ďalšie obce.

13. storočie sa vyznačovalo udeľovaním výsad mestám a jeho koniec zase premenou kominátov na stolice. Rieka Žitava tvorila prirodzenú hranicu medzi Tekovskou a Nitrianskou Župou, kde boli na niektorých miestach zriadené mýtnice na výber poplatkov, napr. Vajka nad Žitavou v rokoch 1386 – 1424, Vráble, Úľany nad Žitavou a iné.

V roku 1332 prichádzajú do Uhorska vyberači pápežských desiatkov, ktorí tu pôsobili až do roku 1337. Z ich činnosti sa zachoval register všetkých fár, kláštorov, prepošstiev a biskupstiev v Uhorsku, ako aj ich príjmov.

V prvej známej písomnej zmienke (v knihe „Súpis pamiatok na Slovensku“) sa o Meleku píše: Prvá správa o obci je podľa Súpisu pápežských desiatkov registrom z roku 1332 – 1337. Bola to obec s farou a kostolom, jej názov je Merlek. Farská obec v roku 1397 patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu.

Keď v roku 1526 v bitke pri Moháči zvíťazili turecké vojská nad uhorskou armádou, nastali ťažké časy pre obec. Prvý vpád Turkov do Žitavskej doliny sa udial na jeseň v roku 1530. Vojsku velil beg Mehmed, ktorého vojaci sa dostali až po Gýmešský hrad. Obce, ako aj našu obec vypálili, obyvateľstvo a dobytok odvliekli.

Nastalo obdobie častej zmeny vlastníka obce, v roku 1534 patrila Jágerskému panstvu a v roku 1535už obec patrila Vesprímskemu biskupstvu. V roku 1543 bola južná časť Tekova začlenená do utvoreného ostrihomského sandžaku (turecká správna jednotka).

V roku 1564 bola obec Melek majetkom budinského prepošstva a koncom 16 storočia krátko patrila aj do majetku rodiny Pyberovcou. Rodina Pyberovcov vlastnila 6obcí. Je to najstaršia rodina spomínaná v súvislosti s našou obcou. V 17 storočí zviditeľnil rodinu János Pyber ako šaštínsky opát, ktorý sa v roku 1592 stal ostrihomským kanonikom, neskôr prepoštom a od roku 1611 bol biskupom až do svojej smrti.

V roku 1570 mala obec 20 zdanených domov m v roku 1601 už 24 domov.

V roku 1618 počas stavovského povstania Gabriela Betlena využili Turci situáciu na nové nájazdy a rabovanie. Obec Melek bola v tomto roku jednou z obcí, ktorá sa dobrovoľne poddala Turkom a bola spustošená.

V roku 1657 bola naša obec opäť vyľudnená, neobývaná a pustá, Melek sa spomínal ako majetok seminára Panny Márie Nanebovzatej. V roku 1674 je obec už vo vlastníctve seminára sv. Štefana, kráľa v Trnave.

Porážka Turkov obliehajúcich Viedeň v roku 1683 bola začiatkom konca ich nadvlády v Uhorsku.

V prvej polovici 18. storočia nastal veľký pohyb obyvateľstva. Migrácia smerovala zo severných častí Tekova aj do Požitavia, kde zostalo mnoho domov a hospodárstiev opustených a zničených. Po roku 1705 prichádzajú do našej obce noví obyvatelia. Prisťahovali postupne začali obývať domy a zaberali pôdu podľa potreby hlavne na dolnom konci obce a jej okolí. Zakladali pastviny, vinice a rozsiahle ovocné sady. V roku 1710 pre zmenu nie Turci, ale novozámockí kuruci zrekvirovali v obci všetok dobytok. Počet obyvateľov vzrastal a v roku 1720 mala obec 12 daňovníkov a krčmu.

Od roku 1735 sa začali v obci písať matriky (farári Ján Frideczky a Matúš Roškoványi).

V rokoch 1750 – 1757 bol postavený pod patronátom trnavského seminára sv. Štefana v obci nový kostol, zasvätený sv. Martinovi. V roku 1756 bola už v našej obci škola.

V ďalších rokoch sa počet obyvateľov zvyšoval až na 120 rodín v roku 1764.

V roku 1783 prestala byť Bratislava hlavným mestom Uhorska, zrušenie nevoľníctva v roku 1785 Jozefom II umožnil zasa voľnejší pohyb poddaných. Postupne vzrastal počet obyvateľov miest a obcí. V roku 1828 bolo v obci evidovaných 57 domov a 368 obyvateľov. Aj napriek cholere v rokoch 1837 a 1866,, kedy v niektorých domoch ľudia úplne vymreli mala obce v roku 1869 obec 447 obyvateľov, v roku 1880 to bolo 455 a v roku 1890 mala obec 443 obyvateľov.

V roku 1910 mala obec už 66 domov a 500 obyvateľov.

26.7.1914 bola vyhlásená mobilizácia, 28. októbra 1918 sa rozpadala Rakúsko – Uhorská monarchia a vojaci sa postupne začali vracať domov. Vojakom, ktorí sa z vojny nevrátili bol postavený pomník.

30. 4. 1919 Štefan Bányay, obvodný notár rozpustil starý obecný úrad a za richtára vymenoval Štefana Macáka.

V rokoch 1918 -1919 vplyvom zlej situácie vyvolanej odporom nasledoval vpád maďarských vojsk do ČSR. V máji 1919 boľševické vojsko postupovalo od Levíc cez Vráble smerom na Nitru. Vojsko čsl. Armády držalo pozície aj v našej obci. Na veži kostola sv. Martina bola zriadená pozorovateľňa a umiestnený guľomet. Pohyb vojska trval až do 24 júna. Medzi oboma vojskami bolo uzatvorené prímerie v Meleckej ľudovej škole.

Po sčítaní obyvateľov v roku 1919 mala obec 101 domov a 529 obyvateľov, z toho 515 slovenskej a 14 maďarskej národnosti.

Na základe výsledkov parlamentných volieb z roku 1920 sa zmenilo obecné zastupiteľstvo a od roku 1923 už prebiehali voľby richtára a členov zastupiteľstva samostatne. V kronike sú uvedené tieto mená richtárov, zvolených v nasledujúcom období: Dominik Macák, Jozef Macák, Štefan Macák, Melicher Macák, Jozef Maďar, Štefan Brindza, Lenhard Macák starší, a Dominik Macák v rokoch 1932 až 1938. 

Po vzniku Československej republiky obec Melek patrila do Tekovskej stolice a okresu Vráble. Od roku 1923 bola začlenená do Nitrianskej župy.

Po Mníchovskom diktáte v roku 1938 došlo k rozpadu ČSR a vzniku Slovenského štátu. 2 novembra 1938 sa zástupcovia mocností zišli vo Viedni a určili nové hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Medzi 170 dedinami, ktoré boli odtrhnuté od slovenskej väčšiny a pripadli k Maďarsku, bola aj naša obec. Obec bola premenovaná na Mellek a v úradnom jazyku sa mohol používať len maďarský jazyk, v škole sa začalo povinné vyučovanie maďarského jazyka.

Starostami obce boli počas okupácie Jozef Macák a Imrich Švec. Prínosom tohto obdobia pre obec bolo vybudovanie novej cirkevnej školy (dnešná budova Kultúrneho domu).

V roku 1940 mala obec 823 obyvateľov. Mladí muži v roku 1941 museli narukovať do Maďarskej armády, veľa ich bolo poslaných na front do Ruska.

Prechod frontu sa uskutočnil z noci na ráno 27. marca 1945. Po ústupe Nemcov obcou prešla prvá línia sovietskych vojakov. Po prechode frontu boli v obci odstránené maďarské nápisy a obec opäť dostala názov Melek. Správca školy bol Elemír Brňák a farár Ľudovít Lénár.

Po vojne bola obec znovu začlenená do Československej republiky, vznikol Miestny národný výbor, ktorého prvým predsedom sa stal Jozef Slobodník. Do volieb v roku 1946 ho v tejto funkcii vystriedali: Jozef Bako a Jozef Vojtek. V máji 1946 sa konali celoštátne voľby a predsedom MNV sa stal Titus Rak.

Keď v roku 1948 sa v ČSR ujali moci komunisti a nastolili politickú diktatúru, začali uskutočňovať kolektivizáciu poľnohospodárstva. Od roku 1949 obec Melek patrila do okresu Vráble, kraj Nitra. Významným medzníkom a prínosom pre obec bola elektrifikácia obce v roku 1951. V rámci akcie „Z“ bol v obci vybudovaný objekt Jednoty SD, farské maštale sa prestavali na kancelárie MNV a na Kultúrny dom. Telefónna linka bola do obce zavedená v roku 1953. Cesty boli spevňované kamením a štrkom, v 60-tych rokoch boli vyasfaltované.

Po zrušení okresu Vráble v roku 1961 patrila obec Melek organizačne pod okres Nitra a Západoslovenský kraj. V tomto období mala obec 785 obyvateľov.

Od roku 1946 do roku 1989 boli za predsedov MNV zvolení títo občania : Titus Rak, Ján Maďar, Františka Šimegová, Ivan Trungel, Dominik Chren, Dominik Leckejši, Emil Chovanec.

V roku 1989 po demonštrácii v novembri 1989 „ Nežná revolúcia“ došlo k zmene ústavy, predseda MNV Emil Chovanec odstúpil a do prvých slobodných volieb ho zastupovala Magda Nagyová. Na jeseň 1990 sa konali slobodné voľby a za starostu obce bol zvolený Dušan Bako. V tomto období v roku 1991 mala obec 446 obyvateľov.

V roku 1997 sa v spolupráci s SPP uskutočnila plynofikácia obce a v roku 2001 bola ukončená stavba vodovodnej siete v obci. V apríli 2002 bola začatá výstavba farskej budovy a budovy obecného úradu. V novembri 2002 si Melek pripomenul 670. výročie prvej písomnej zmienky. Počas slávnosti spojenej so sv. omšou a kultúrnym programom boli posvätené symboly obce. Pri príležitosti tohto výročia vydala obec publikáciu pod názvom „Melek vo víre dejín“, vyšla aj druhá doplnená verzia od Dušana Macáka.  Od roku 1990 až do konca roku 2014 bol starostom obce Dušan Bako. Od 2.1.2015 je starostom obce Mgr. Ján Ferus. V roku 2015 mala obec 474 obyvateľov.